mesta

Orava

Na orave su mestá:Námestovo,Dolný Kubín,Trstena,Tvrdošín.
Orava je najsevernejšie miesto na Slovensku.
V blízkosti je aj Oravská priehrada.
Na Orave tečie rieka Orava.

MAPA ORAVI

Na tejto mame Oravi vidno celú Oravu.A jej mesta.

Rekreácie

  spracovanie rozpočtu a časového harmonogramu príprav a realizácie
• pozvánky, pozývanie hostí a médií
• registrácia účastníkov, menovky
• návrh a tlač kongresových a reklamných materiálov
• zabezpečenie kongresovej techniky
• spoločenský program – recepcie, bankety, zábavy, diskotéky, živá hudba, tanečné skupiny
• sprievodné programy
• výzdoba a dekorácia priestorov
• upomienkové a darčekové predmety
• foto a video servis
• gril párty
• prehliadka Múzea Oravskej dediny
• lyžovanie, snowboarding - zabezpečenie lístkov , zorganizovanie pretekov
• kúpanie na termálnych kúpaliskách v Oraviciach, Tatralandii a Bešeňovej
• návšteva Tarzánie, zorganizovanie pretekov

spracovanie rozpočtu a časového harmonogramu príprav a realizácie
• pozvánky, pozývanie hostí a médií
• registrácia účastníkov, menovky
• návrh a tlač kongresových a reklamných materiálov
• zabezpečenie kongresovej techniky
• spoločenský program – recepcie, bankety, zábavy, diskotéky, živá hudba, tanečné skupiny
• sprievodné programy
• výzdoba a dekorácia priestorov
• upomienkové a darčekové predmety
• foto a video servis
• gril párty
Krajinka je rekreačné zariadenie na Zuberci v nádhernej prírode Oravy.
V objekte sa nachádza 14 chatiek s možnosťou ubytovania až 6 návštevníkov v každej chatke; reštaurácia s barom a domácou kuchyňou.(Celý objekt je pretransformované zariadenie Žilinskej univerzity)

Krajinka je ideálna na poriadanie školení, jazykových kurzov, detských táborov, športových sústredení alebo lyžiarskych zájazdov.

Vybavenie chát:
Prízemie pozostáva z predsiene, spoločenskej miestnosti, WC, sprch. kútu a kuchynky ( bez varenia jedál ), poschodie z dvoch 3-miestnych izieb.
Na každej chatke 16 TV programov slovenskej a českej televízi

termálne kúpalisko Oravice - 12 km
- Tatralandia - 30 km
- Bešeňová - 40 km
- Zverovka, Spálená - 5 km
- Milotín, Janovky - 3 km
- Liptovská Mara - 20 km
- Oravská priehrada - 20 km
- Oravský Zámok - 30 km
- Roháče - plesá, vodopády
- Múzeum Oravskej dediny

• zorganizovanie súťaží v lyžovaní, snowboardingu, orientačnom behu, tancovaní, aerobiku, tenise, streetballe, basketbale, volejbale, behu do kopca, cyklistike
• zorganizovanie detských súťaží
• spoločenské eventy podľa výberu

Orava tvorila uzavretý geografický celok už koncom treťohôr, no jej konečný vzhľad dotvorila rieka Orava so svojimi prítokmi postupným hĺbením sa do podložia v priebehu 500 miliónov rokov. Prvý človek sa na Orave objavil v paleolite v dobe posledného zaľadnenia pred približne 10 000 rokmi. Šlo o sídliská lovcov sobov na severnej Orave, ktorí zanechali kamenné nástroje v oblasti Bobrova, Lipnice, Trstenej. Lovci postupovali na Oravu z nížin na území dnešného Poľska pod tlakom posledného zaľadnenia. Každé ďalšie osídľovanie Oravy prebiehalo od neolitu, na Orave od 3.tisícročia pred n.l., výlučne z juhu. Boli to roľníci chovajúci kravy, kozy, ovce, ošípané, pestujúci pšenicu, jačmeň, proso, bôb, šošovicu, hrach. Poznali meď a keramiku. V období okolo 1500 rokov pred n.l. sa objavuje na dolnej Orave bronz, neskôr opevnené hradiská a mohyly. V dobe železnej a rímskej postúpila pod tlakom germánskych kmeňov na prelome letopočtov na Oravu časť Keltov, okolo 5.storočia nakrátko aj Germáni. Časť pôvodného obyvateľstva zostala až do príchodu Slovanov niekedy v 8.storočí. V 8. a 9. storočí splynulo pôvodné obyvateľstvo s novým slovanským etnikom, ktoré na toto územie preniklo pozdĺž Váhu. V 11. storočí si oblasť Oravy vrátane jej slovanských obyvateľov podmanili jazdecké dužiny starých Maďarov. Územie a jeho obyvatelia sa stali dedičným vlastníctvom uhorského kráľa. V čase vzniku uhorského štátu na seba v krajine okolo Tatier narazili konkurenčné kolonizačné záujmy poľských a slovenských osadníkov. V prvej polovici 13. storočia bolo na Orave len niekoľko osád, ktorých existencia je archeologicky a historicky doložená. Veľké zmeny na Orave prinieslo 13. storočie. Po tatárskom vpáde sa kráľ Belo IV. rozhodol posilniť pohraničné oblasti Uhorska novými kolonistami. Panovník a šľachta sa snažili zabezpečiť severnú hranicu Uhorska a vybudovali na nej niekoľko hradov. Najdôležitejším na Orave bol Oravský hrad. Na Orave sa najstaršie obce koncentrovali do doliny rieky Orava, pozdĺž obchodnej cesty, ktorá smerovala k colnej stanici v Tvrdošíne. Z oravských osád sa ako prvá písomne uvádza Tvrdošín. Spomína sa v listine z roku 1265 ako pohraničná colná stanica, cez ktorú sa dodávalo súkno, soľ a olovo. Osídlenie Otravy sa postupne dotváralo počas vlády Anjouovcov. Na začiatku 14. storočia sa skončilo formovanie administratívneho členenia, ktoré bez väčších zmien pretrvalo do 19. storočia. Orava sa v druhej polovici 14. storočia stala samostatnou stolicou. V 15. storočí Orava patrila ešte vždy medzi najmenej zaľudnené oblasti Slovenska. Členitejšie a odľahlejšie časti Oravy boli osídlené až v 16. a 17. storočí počas valašskej kolonizácia. Na Orave sa zásluhou Thurzovcov založilo 24 nových obcí s goralským obyvateľstvom. Okrem obcí založených na valašskom práve existovali i sedliacke a zemianske obce, ktoré boli vyňaté z hradnej právomoci a ktoré dostali do daru jednotlivé šľachtické rody. Prvé mestské privilégia získala Trstená. Ako posledné mesto bolo povýšené Námestovo. Ani Oravu neobišla v 17. a 18. storočí séria protihabsburských povstaní. Najväčším oravským povstaním bolo nepochybne povstanie pod vedením Gašpara Piku v roku 1627. Stavovské povstania znamenali aj útlm v osídľovaní Oravy. V roku 1683 litovské vojská vypálil 27 oravských osád. Moru a veľkému hladu v rokoch 1710 a 1711 padlo za obeť niekoľkotisíc ľudí. Po podpísaní Satmárskeho mieru sa začalo obdobie konsolidácie pomerov a hospodárskeho rozvoja. Vznikali nové cechy a zvýšil sa počet remeselníkov, ktorí sa v nich organizovali. Rozvíjali sa hlavne cechy kožušníkov, krajčírov, súkenníkov, klobučníkov, plátenníkov, čižmárov a obuvníkov. Medzi najväčšie strediská hospodárskeho a kultúrneho života patrila Trstená, Tvrdošín, Námestovo, Dolný Kubín a Veličná.Oravské remesla preslávili hlavne oravskí plátenníci, ktorí vyrábali a vyvážali plátno do viacerých krajín južnej Európy. Väčšina obyvateľstva sa však naďalej živila roľníctvom a chovom dobytka. Orava si aj v 19. storočí zachovala predovšetkým poľnohospodársky charakter. V druhej polovici 19. storočia nastala veľká vlna vysťahovalectva. Rozpad Rakúsko-Uhorska a vznik 1. ČSR znamenal pre Slovákov koniec národnostného útlaku. Druhá svetová vojna spôsobila na Orave veľké škody. Boli zničené viaceré objekty, vďaka čomu sa povojnový život normalizoval pomaly. Moc v jednotlivých obciach prevzali revolučné výbory a po roku 1948 Komunistická strana Československa. Začalo sa obdobie budovania socializmu. Vo väčšine oravských obcí vznikali jednotné roľnícke družstvá a štátne majetky. Prelom v hospodárskej štruktúre Oravy znamenala jej industrializácia. Výrazne sa zvýšil počet obyvateľov predovšetkým v mestách. November 1989 priniesol pád komunistického režimu. Dňa 1. januára 1993 vznikla po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky Slovenská republika a začala sa nová etapa formovania hospodárskeho a spoločenského života. Historickým centrom a dominantou Oravy je Oravský hrad. Vznikol najneskôr v 13.st. ako strážna pevnosť pri ceste do Poľska. Pôvodne postavený v románskom a gotickom slohu, súčasný výzor pochádza zo začiatku 17.st. Bývalo v ňom oravské panstvo. Návštevníci v ňom dnes nájdu expozície dejín Oravy, archeologickú, etnografickú, oravskej fauny a flóry. Múzeum oravskej dediny v Zuberci sprístupňuje 58 objektov ľudovej architektúry na ploche 20 ha s domami všetkých spoločenských vrstiev 17. a 18.st. - roľníkov, zemanov, remeselníkov, salašníkov, cirkvi.