mesta

MESTSKÝ ÚRAD
Matušovičovský rad 4
038 61 Vrútky
tel.: 043 4281508
043 4281315
fax: 043 4281285
E-mail: vrutky@vrutky.sk

Dátum poslednej zmeny: 20.07.2007

Poloha a rozloha

Mesto Vrútky, ležiace v severnej časti okresu Martin, má rozlohu 18 656 000m².Najvyšším bodom katastrálneho územia je kóta na vrchu Minčol s 1345 m nadmorskej výšky a najnižším bodom v údolí rieky Váh, pri osade Jánošíkovo, s 370 m nadmorskej výšky. V meste žije v súčasnosti cca 7300 obyvateľov. Priemerný vek obyvateľov je cca. 39 rokov. Vrútky ležia v severnej časti okresu Martin, na sútoku riek Váh a Turiec, v centre žilinského kraja, medzi mestami Žilina a Martin, obklopené zo severozápadu pohorím Malá Fatra a z východu pohorím Veľká Fatra, ktoré tak ohraničujú Turčiansku kotlinu. Smerom na sever od Vrútok sa nachádza obec Lipovec, na severozápad Turčianske Kľačany, na juhozápad Sučany a na juh mesto Martin. V zmysle poludníkov a rovnobežiek leží na priesečníku 18°52'30" - 18°56'15" s.š. a 49°05'00" - 49°07'30" s.d.

Najvyššie položenými bodmi v pohorí Malá Fatra sú: Veľká Lúka 1475,5 m.n.m., Minčol 1363,9 m.n.m., Suchý 1468 m.n.m., Malý Fatranský Kriváň 1670,9 m.n.m., Veľký Fatranský Kriváň 1708,7 m.n.m., Veľký Rozsutec 1609,7 m.n.m., Malý Rozsutec 1343,5 m.n.m.. Veľkoplošné chránené územie Malá Fatra bolo vyhlásené za chránenú oblasť v roku 1967. V roku 1988 bola CHKO prekategorizovaná na Národný park.

Najvyššie položenými bodmi v pohorí Veľká Fatra sú: Krížna 1574,3 m.n.m., Ostredok 1592 m.n.m., Borišov 1509,5 m.n.m., Kľak 1394,1 m.n.m. Za chránenú krajinnú oblasť bola vyhlásená v roku 1973. Na základe zistených prírodných hodnôt má byť územie zaradené do siete národných parkov Slovenska.

Rozloha katastrálneho územia mesta Vrútky predstavuje 1865,5 ha, z toho zastavané územie 199,44 ha, orná pôda 196,97 ha, 1006,96 ha lesy, trvale trávnaté porasty 595 ha, vodné plochy 89,49 ha. Dĺžka miestnych komunikácií je 28,5 km, ich plocha 196407 m2, dĺžka chodníkov 23,6 km. Najvyšší bod je pod vrchom Minčol vo výške 1345 m.n.m., stred obce 382 m.n.m., najnižším je údolie Váhu pri osade Jánošíkovo na hranici k.ú. 370 m.n.m..

Prírodné pomery

Turčianska kotlina - vnútrohorská prepadlina - začala vznikať v mladších treťohorách - v neogéne (asi 23 mil. rokov pred Kr.), v ktorých prebiehali mladšie fázy alpínskeho vrásnenia sprevádzané intenzívnou sopečnou činnosťou. Vtedy ju ohraničili pohoria Malá a Veľká Fatra. V ďalšom geologickom období v neogéne, v bádene až sarmate (asi 16,5 - 10,5 mil. rokov pred Kr.) bola od Podunajskej nížiny oddelená vyzdvihnutím Žiaru a vulkanickou činnosťou vzniknutých Kremnických vrchov. Vodné toky, ktoré do toho času odvodňovali kotlinu juhozáopadným smerom, od sarmatu zmenili smer na sever. Celá kotlina, naklonená v smere od juhu (700 m.n.m.) na sever (370 m.n.m.), sa s okolitými horstvami domodelovala v starších štvrtohorách - pleistocéne (1,8 mil. až 10 tis. rokov pred Kr.) pri viacnásobnom vystriedaní ľadových dôb sprevádzaných intenzívnym mrazovým zvetrávaním a solifunkčným (pôdotokovým) prenosom materiálu.

Územie Turca je tak budované treťohornými horninami, najmä morskými pieskami, pieskovcami a ílmi, ktoré sú prikryté štvorhrannými štrkmi, pieskami, sprašou a hlinami. Je chudobné na rudy, iba v okolí Bystričky a Trebostova sa vyskytujú stopy antimónu. V minulosti sa tu však v obmedzenom množstve ťažila aj medená a železná ruda.

Zemepisná poloha a reliéf mali a majú rozhodujúci vplyv na podnebie kotliny, ktorá klimaticky patrí do mierne teplej oblasti, iba horské časti patria do chladnej. Priemerná ročná teplota sa tu pohybuje okolo 7°C, najchladnejší je január (-3 až -4°C), najteplejší júl (17°C) v kotline a pohoriach (14-15°C). Priemerný úhrn zrážok je 700-800 mm. Najviac zrážok býva v letnom období - 250-300mm. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je 60-80. Takmer celú kotlinu patriacu do povodia Váhu, okrem severnej časti, odvodňuje 66,3 km dlhá rieka Turiec, ktorá má veľa väčších prítokov i menších z okolitých pohorí. Na zlomoch ohraničujúcich kotlinu vzniklo vyše tridsať minerálnych prameňov, z nich sú najvýznamnejšie alkalicko-zemité termálne pramene v Turčianskych Tepliciach a uhličité vody - kyselky v Záturčí a Budiši. Kotlina je pomerne dobre vetraná, prevládajú vetry severných smerov.

Geologický podklad povrchu a podnebie spôsobili, že sa tu vyvinuli rozličné pôdne typy. Na pahorkatine a terasách Turca, s rozlohou 1125 km2, prevládajú rendziny a hnedé pôdy, v kotline menej úrodné nivné, hnedé a ilimerizované pôdy.

Koltina je zbavená pôvodnej prirodzenej vegetácie, zachovali sa len jej zvyšky: v severnej teplejšej oblasti, najmä dubovo-hrabové lesy v južnej, chladnejšej lipovo-smrekové. Osobitnú skupinu tvoria reliktné borovicové porasty rôznych geologických dôb, počínajúc od konca treťohôr. Z ostatnej flóry a fauny sú zastúpené početné stredoeurópske druhy. Zo živočíšnych je rozšírený najmä jeleň, diviak, srnčia zver, kuna, veverička, zajac, zo šeliem mačka divá, rys ostrovid a medveď hnedý, ale i iné druhy menších živočíchov. V minulosti tu žil aj tur, kamzík, donedávna aj vlk. V riekach a horských bystrinách je častá vydra, hlavátka, lipeň, hlaváč, pstruh a ďalšie. Z vtáctva tu žije straka, oriešok, penica, bažant, jarabica, prepelica, v minulosti sokol a orol. Z rastlinstva sú rozžírené viaceré teplomilné druhy. Medzi najvzácnejšie patria ostrica skalná kozinec previsnutý, hedysarum tmavé, veronika bezlistá i alpínska, mak tatranský, plesnivec alpínsky, lykovec voňavý a medvedica lekárska.

Tento prírodný rámec vytvoril v mladších štvrtohorách (helocéne) - najmladšom období v histórii Zeme začínajúcom sa približne pred 10 tis. rokmi a trvajúcom dodnes - priestor a životné podmienky pravekého človeka v Turci.

O prítomnosti človeka na území Turca existujú doklady až z eneolitu (3200 až 1800 rokov pred Kr.), aj keď je treba predpokladať, že tu mohol žiť že tu mohol žiť od konca paleolitu - staršej doby kamennej. V mladšej a neskoršej dobe bronzovej bol zrejme hustejšie osídlený chotár Vrútok, kde sa našiel meč liptovského typu, keramika na Hradišti a pohrebisko. Z 10.-11. storočia sa zatiaľ archeologicky podarilo zistiť osídlenie na Hradišti nad Vrútkami ako obnovenom sídlisku ľudu púchovskej kultúry. Už vtedy pod týmto hrádkom existovala prastará dedina Vrútky. Jej archaické meno, ktoré vzniklo z praslovanského slova vrqtbkb, vo význame prameň, žriedlo, bezpečne dokazuje, že ako sídlo jestvovala už pred polovicou 10. storočia, pred zánikom jerov v slovenčine.

Pri obrane uhorského kráľa Belu IV., ktorý na znievskom hrade našiel útočište pred Tatármi v rokoch 1241-1242, sa vyznačili nasadzovaním svojich životov aj vrútockí osadlíci. Kráľ týchto hrdinov povýšil do zemianskeho stavu a obdaril ich pomenovaním Ruttkay, pričom im rozdal svoje majetky, aby títo 15 zemani podľa vtedajších zvykov, vydržiavali vojsko na obranu územia.

Prvá písomná zmienka o Vrútkach je z 19.8.1255, kde sa uvádza názov "villa Vrutk" ako časť územia patriaceho do majetku Uzdových synov - Záturčia. V roku 1271 sa opäť spomínajú v listine vzťahujúcej sa na Záturčie. Komes Martin získal k rodinnému majetku les aj s povolením rúbať ho, ktorý sa rozprestieral medzi Modlami, Priekopou a Vrútkami.

Už koncom 13. storočia sa Vrútky vzájomnými deľbami medzi jednotlivými líniami zemanov rozdelili na Dolné a Horné Vrútky. To dokazuje listina Turčianskeho konventu z roku 1329 a listina z roku 1363, keď Ján, syn Štefana, dal zo svojho majetku vo Vrútkach, ktoré boli pred časom rozdelené cestou Malý závoz na dve časti, bratrancovi Štefanovi jednu usadlosť v Horných Vrútkach, susediacich s Priekopou.

Na hospodársku rozvinutosť Vrútok poukazuje skutočnosť, že už pred rokom 1332 boli aj samostatnou farnosťou s gotickým kostolom sv. Jána Krstiteľa z roku 1285.

Zemianska rodina sa vo Vrútkach od 15. storočia značne rozvetvila na tri významné rody, a to Matušovičov, Miklianov a Daukov. V roku 1560 vizitátor Michal Zegedinus uvádza týchto zemanov: Blažej Nedecký, Juraj Gazda, Martin a Mikuláš Sekerka, Dávid a Andrej Roman, Žigmund a Krištof. V roku 1599 sa spomínajú zemania z obidvoch Vrútok. Začiatkom 17. storočia ešte používajú priezvisko Wrutkay, ale od polovice sa objavuje Ruttkay. V roku 1698 nacádzame v obidvoch Vrútkach štyri zemianske kúrie, a to miklianovskú, ktorú držala rodina Dauko a Hervigač, a kúriu Blážovcov a Čechovcov. V roku 1809 žilo žilo vo Vrútkach spolu 15 zemianských rodín a 83 rodín nešľachtického pôvodu, a to v 70 domoch, pričom tu žilo okolo 300 obyvateľov.

V búrlivých desaťročiach 17. storočia Vrútky trpeli mnoho od vojska. V roku 1683 sa sťažovali pred cisárom. Viac trpeli povodňami. O prvej sa píše v roku 1557, zo 17. storočia je päť záznamov a z 18. storočia je 13 záznamov v mestskom protokole Ružomberka. Z Turca je prvá z roku 1689, druhá z roku 1695 a najkatastrofálnejšia z 25. na 26.8. 1813, počas ktorej Váh zanechal aj svoje staré koryto, a tak rozdvojil vrútocký chotár. V roku 1831 zdecimovala obyvateľstvo cholera, vyžiadala si 40 obetí. V rokoch 1843 a 1845 poškodili obec požiare.

Už v 16. storočí sa v Turci rozšírila reformácia a od roku 1560 bol vrútocký kostol evanjelický. Po roku 1709 sa znova kostola zmocnili katolíci. Pri ňom bola i veža, ktorú v rokoch 1622 a 1634 dali obnoviť patróni.

Od roku 1779 sa začalo vyučovanie vo vrútockej rímsko-katolíckej škole, ktorá bola z dreva. Počas reformácie bola evanjelická škola. V roku 1870 sa Rímsko-katolícka škola vo Vrútkach premenovala na Štátnu ľudovú školu. Stará drevená budova bola zbúraná a v roku 1894 sa postavila nová dvojposchodová budova v Horných Vrútkach.

Až výstavbou Košicko-bohumínskej železnice v roku 1870 a štátnej železnice MAV zo Šalgotariánu do Vrútok (1872) v roku 1873, keď sa začali stavať železničné dielne, dochádza k hospodárskemu rozvoju Vrútok. Kým v roku 1869 mali len 915 a (1880) tu bývalo 1944 obyvateľov, v roku 1900 už 4345. V posledných desaťročiach 19. storočia sa Vrútky premenili zo zemianskej osady na významný železničný uzol.

Spoločnosť Kočicko-bohumínskej železnice v roku 1877 otvorila kameňolom a v roku 1881 bolo založené Potravné družstvo zamestnancov KBŽ. Dobrovoľný hasičský spolok vznikol v roku 1882 a koncom storočia tu existovala parná píla.Okrem železničnej stanice a dielne sa vybudovali dve výhrevne, odbory pre udržanie tratí. Vrútky mali dve lekárne, dvoch lekárov, zverolekára, svoj peňažný ústav, štyri hotely, neskôr dve potravné družstvá. Čulý bol spoločenský život - ochotnícke divadlá, spevokol, športové kluby, vytvorili sa kasína. Od roku 1888 bola odborná učňovská škola dielenská, v sále hotela Urania sa premietali filmy.

11.12.1918 boli Vrútky obsadené československým vojskom a následne prichádzali i českí železniční zamestnanci, ktorí obsadzovali miesta prednostov a vyšších úradníkov, výhybkárov a výpravcov. Bývalá štátna železnica MAV prešla do rúk bratislavského veliteľstva ČSD a správa súkromnej KBŽ mala zriadené riaditeľstvo v Košiciach. V železničnej stanici Vrútky vstúpili zamestnanci 11.2.1919 do štrajku, ktorý ukončili 19.2. zamestnanci KBŽ a 15.3. zamestnanci ČSD. V roku 1920 viac krát štrajkovali železničiari, robotníci vápenky a na píle Glasser-Zelinka. Najväčší z nich sa uskutočnil 13.-14.12.1920.

Po prevrate v apríli sa začalo v štátnej ľudovej banke učiť po slovensky. V roku 1919 sa rozdelila na chlapčenskú a dievčenskú. Vtedy začala svoju činnosť tlačiareň pri družstve železničných zamestnancov, no 23.2.1923 zamestnanci založili Bratstvo, výrobné družstvo s.r.o.. Jej činnosť trvala 18 mesiacov. V júni 1924 ho prevzala Budúcnosť.

Vo Vrútkach bol veľký nedostatok bytov, tak v roku 1921 vzniklo Stavebné a bytové družstvo železničných zamestnancov, ktoré začalo stavať byty. V tomto období bol upravený aj ľavý breh Váhu a bola zregulovaná rieka Turiec. V roku 1925 sa postavil Robotnícky dom, Sokolovňa, v roku 1926 Obecný dom a 1927 Hasičská zbrojnica. V roku 1930 sa začalo s výstavbou továrne na baterky. Ďalej bol postavený Katolícky kultúrny dom (1937) a založený Katolícky kultúrny spolok 9.11. 1924, Zvláštny odbor mládeže pri spolku KKD až v roku 1947. Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa bol úplne prestavaný v neogotickom štýle v roku 1905 a v tom istom čase (1900-1903) postavili evanjelici nový v obdobnom štýle. Vrútky mali aj futbalové ihrisko a bitúnok.

V medzivojnovom období významnú kultúrnu činnosť vyvíja Sokol a dramatický krúžok Jednoty. Činný bol i ochotnícko-vzdelávací spolok Kollár. Centrami kultúry sa stali: Robotnícky dom, Katolícky kultúrny dom a Evanjelický kultúrny dom, ktorý bol postavený v roku 1943. Vrútky žili aj čulým športovým životom. Mali tu sídlo viaceré športové kluby. Bol to futbalový, ktorý sa stal v roku 1939 majstrom Slovenska, cyklistický, lyžiarsky, turistický, zápasnícky, plavecký, kolkársky, volejbalistický, tenisový oddiel a oddiel základnej telesnej výchovy.

Od polovice 30. rokov nášho storočia sa vo Vrútkach aktivizuje Hlinkova slovenská ľudová strana. 30.11.1941 bola aj v meste odhalená socha Andreja Hlinku a v ten istý deň bol i zapojený miestny rozhlas.

25.8.1944 vznikol vo Vrútkach revolučný národný výbor. Začiatkom septembra 1944 ich obsadili nemecké vojská. Dňa 11.4.1945 oslobodila Vrútky 1. a 3. brigáda 1.čs. armádneho zboru.

Po prevrate, 10.3. 1945, je Miestna ev.a.v. ľudová škola dievčenská pretvorená na Štátnu ľudovú školu dievčenskú, ktorá sa 31.6. 1949 premenovala na Národnú školu dievčenskú. Do roku 1964 na výuku časti vrútockých detí slúžili priestory rohovej budovy na Gottwaldovej ulici, pôvodne postavenej v roku 1858 ako hotel, ktorý bol upravený v roku 1908 na meštiansku školu. Ďalšie priestory sa nachádzali na Pionierskej ulici a školská dielňa v bývalej Slávii. V roku 1964 bola postavená nová budova školy na ulici Čachovský rad, ktorú otvorili 6.12.1964 pre žiakov II. stupňa ZDŠ a študentov SVŠ, ktorej prvý názov bol Jedenásťročná stredná škola, od 1.9.1958. Od roku 1970 sa označuje ako gymnázium. Základná umelecká škola vo Vrútkach bola zriadená v roku 1952 ako samostatná škola pod názvom Hudobná škola. Od roku 1963 má nový názov Ľudová škola umenia. Dňa 29.9. 1978 je otvorená ZDŠ na ulici Víťaznej armády.

V rokoch 1949-1954 boli po prvý krát Vrútky spojené s mestom Martin a od roku 1971 opäť nastúpil úradný názov Martin-Vrútky. Po voľbách (1990) bol zriadený Mestský úrad v samostatných Vrútkach.

Vrútočan - regionálny mesačník

Mestská knižnica Hany Zelinovej

Kino 1. máj

Kultúrna sála Kriváň

Kultúrne podujatia na júl a august 2007

Vrútocké ochotnícke divadlo 1918-1998 (kniha)

Významné osobnosti mesta Vrútky

Vzdelanie a voľný čas na Vrútkach

Zahraničné vzťahy mesta Vrútky

Rímsko-katolícka farnosť Vrútky - www.fara.sk/vrutky

Kometa Vrútky - hokejbalový klub

Kometa - turnaje 2007

Kometa - Mamut Cup U18

Telovýchovná jednota Sokol Vrútky

TJ Sokol Vrútky, Kaloczaya4,
038 61 Vrútky tel.: 043/ 4 284 703,
fax: 043/ 4 285 680
IČO: 361 41 755
DIČO: 2021031892
E-mail: sokolvrutky@stonline.sk

Telovýchovná jednota Sokol Vrútky poriada v Sokolovni vo Vrútkach pravidelné cvičenie v nasledujúcich oddieloch:

Základná a rekreačná telesná výchova ženy - pondelok a štvrtok od 18.00 - 19.00 hod. a 19.00 - 20.00 hod - určené pre ženy od 15 rokov. Cvičenie vedie Janka Rusíňáková, Marianna Horníková a Pavlína. Predcvičujú základné formy aerobiku, pilates, step aerobik.

Základná a rekreačná telesná výchova muži - utorok a piatok od 18.30 - 19.30 žiaci, od 19.30 - 21.00 hod. dospelí. Žiaci cvičia základnú gymnastiku na gymnastickom náradí, dospelí hrajú futbal alebo basketbal. Predcvičuje Miroslav Danihel a Milan Celerin.

Kondičná gymnastika - pondelok a štvrtok od 20.00 - 21.00 hod.- určené pre mužov aj ženy nad 18 rokov. Posilňovanie vlastným telom, predcvičuje Robo Vidlár.

Športová gymnastika dievčat - pondelok a štvrtok od 16.30-18.00 hod. - určené pre dievčatá od 5 rokov. Dievčatá sa učia gymnastické zostavy a v rámci sokolských TJ sa zúčastňujú gymnastických pretekov. Vedúcou je Elena Režná.

Oddiel judo - utorok a piatok od 16.00 - 17.00 hod. žiaci a 17.00 - 18.30 hod. dospelí - súťažný oddiel pre chlapcov aj dievčatá od 8 rokov. Vedúcim je Jozef Sládek.

Futbalový oddiel nepočujúcich - streda 16.30 - 18.30 hod. Sluchovo postihnutí futbalisti sa zúčastňujú akcií v rámci zväzu nepočujúcich. Vedúcim je František Spuchlák.

Počas letných prázdnin je cvičenie jednotlivých oddielov po dohode členov.

Akcie organizované v TJ Sokol Vrútky v roku 2007

- Veľkonočný volejbalový turnaj mix - apríl
- Sokolský pohár v gymnastike - Handlová, Bratislava
- Vrútocký pohár v gymnastike dievčat -11. ročník, 9.júna 2007
- Maratón žien aerobik - september
- Žiacka olympiáda v jude - október
- Edukačný pobyt nepočujúcich
- Vianočný turnaj v jude žiakov - december
- Vianočný volejbalový turnaj mix - december

Tešíme sa na vašu aktívnu účasť. Radi vás privítame v našich radoch.

8. júna 2007, Vrútky
Milan Celerin
Manager TJ Sokol

Vyhodnotenie 14. ročníka Jarného behu mesta Vrútky

Historické medzníky vrútockého športu

Dôležité informácie (tel.čísla; ubytovanie, stravovanie, linky na iné stránky...)

Mesto Vrútky leží v čarokrásnom prostredí Slovenska, na severe "turčianskej záhradky" s výhľadom na okolité pohoria Malej a Veľkej Fatry. Leží na cestnej križovatke Košice - Bratislava - Vrútky - Zvolen. Mesto a blízke okolie ponúka v letnom i zimnom období množstvo turisticko-športových aktivít, ktorým slúži sieť ubytovacích a stravovacích zariadení.

V letnej sezóne si prídu na svoje vyznávači prírodných vodných plôch i vodnej turistiky. Vodná nádrž pri obci Lipovec (MHD aut.č. 27) ponúka možnosti kúpania, rybolovu aj surfingu. Milovníci vodnej turistiky môžu zas nastúpiť na splav po rieke Váh smerom na Strečno a Žilinu.

Letné mestské kúpalisko s ohrievanou filtrovanou vodou má výborné podmienky pre oddych, rekreačné aj športové plávanie a výuku plávania detí v plaveckých kurzoch.

Vysokoekologicky stabilná a turisticky atraktívna príroda Národného parku Malá Fatra s prírodnou rezerváciou Kľačianska Magura ponúka pre rekreačných i náročných turistov rôzne turistické trasy, z ktorých je veľmi obľúbená trasa z Turčianskych Kľačian (MHD aut.č. 27) na Kľačiansku Maguru s pokračovaním po horskom chodníku hrebeňom Krivánskej Malej Fatry od Suchého vrchu až po Veľký fatranský Kriváň.
Ďalšie krásne vychádzky Krivánskou Malou Fatrou môžu viesť cez Chleb, Stoh, Veľký Rozsutec resp. južným smerom cez Mojžišove pramene k Šútovskému vodopádu, prípadne severným smerom do Vrátnej doliny.
Turistické chodníky Lúčanskou Malou Fatrou sú ďalšou frekventovanou trasou s nástupom z konečnej zast. ulice Karvaša a Blahovca (MHD aut.č. 24) smerom na Minčol s prechodom na Martinské hole.
Turisticky veľmi zaujímavé je aj pohorie Národného parku Veľká Fatra s nástupmi z rôznych obcí Turca.

Cykloturistika sa stala veľmi obľúbenou športovo-turistickou disciplínou, pre ktorú sú vytvorené veľmi dobré podmienky. Cykloturisti sa môžu rozhodnúť pre viacero značkovaných cyklotrás. Veľmi zaujímavou je cyklotrasa po Turčiansko - Važsko - Fatranskej ceste s nástupom vo Vrútkach cez Lipovec, Turč. Kľačany, Sučany, Turč. Štiavničku, Podhradie, Nolčovo, Ratkovo až do Krpelian.

Zimná sezóna je rajom pre vyznávačov zjazdového aj bežeckého lyžovania v zimnom prímestskom stredisku Piatrová (MHD aut.č. 24), alebo s možnosťou automobilovej prepravy z Vrútok do zimného strediska Martinské hole. Upravené bežecké trate pre klasickú i korčuliarsku techniku sú pripravené v oblasti Jedľovín (MHD aut.č. 23). Dobré podmienky pre lyžovanie s ubytovaním sú aj na Kľačianskej Magure. Ďalšie zimné strediská sú vybudované v neďalekej Valči a Jasenskej doline.

Dôležité informácie (tel.čísla; ubytovanie, stravovanie, linky na iné stránky...)

Dalšie veci.

webmaster